Príroda v Tunisku

Pobrežie - Smetisko - Vnútrozemie - Púšte - Hory - Meteorológia a astronómia

Pobrežie

Ak idete do Tuniska s cestovnou kanceláriou, najčastejšie sa budete vyskytovať niekde na morskom pobreží alebo prosto niekde blízko mora. Príroda na pobreží je... ako to povedať ... nudná. Kto pozná iné stredomorské pláže, nenájde pri tuniskom mori nič extrémne zaujímavé. Pár tamaryškov, akácií, paliem a rôzne druhy tráv. Plážový piesok často (ako snáď všade v Stredomorí) spevňuje hrubolistý kosmatec, pôvodom z južnej Afriky. Ďalej od pobrežia začínajú suché makchie (stredomorský typ krovia) s výrazným zastúpením figovníkov a akácií.

Trochu lepšie je to v záhradách prímorských hotelov, tam mávajú hlavne veľmi pekné eukalypty. Obecne sú ale hotelové záhrady väčšiny tuniských hotelov o kategóriu horšie než stredomorské záhrady hotelov v EU, čo je tu pravdepodobne spôsobené nedostatkom vody, prípadne nedostatkom peňazí. Alebo snahy.

Záujemcovia o botaniku alebo zoológiu sa budú musieť odobrať ďalej od mora a nájsť si nejaké smetisko. Tunisania do makchií odhadzujú všetko, čo im odpadne od ruky.

Smetisko

Smetiská sú v Tuzemsku všade, kde je civilizácia. Možno by som mal napísať skôr "smetisko je", a nie "smetiská sú", pretože okolie pobrežia hlboko do vnútrozemia je skoro jedno veľké smetisko. Odpadky sa váľajú všade blízko pobrežných hotelov, ciest a v okolí  miest. Len letisko je zametené.

Tuniská klíma prináša tú výhodu, že všetky odpadky celkom rýchle vyschnú, a tak nehnijú. To umožňuje tuniským mestám udržať si dýchateľný vzduch bez veľkých nákladov. Horšie je to ale na jar alebo vo vlhkých obdobiach, kedy sa vzduch naplní nevýslovným zápachom. Nebýva to ale často a na zápach sa dá prekvapivo rýchlo zvyknúť. Pozrite sa na fotky tuniských smetísk.

Pokiaľ sa ale na nejaké tuniské skutočne husté smetisko vydáte, nájdete najzaujímavejšiu prírodu. Nielenže je tam mnoho zaujímavých rastlín, ale tiež sa na odpadkoch zlietavajú vtáci. V apríli a v októbri (príp. koncom septembra) je Tunisko plné vtákov, ktorí tiahnu z Afriky do Európy (či naopak), alebo ktorí končia v Tunisku. Na smetiskách rastú kríky a kroviny, v ktorých nachádzajú veľa potravy a možno aj hniezdiská.

Mnoho tunajších kríkov a bylín som vôbec nepoznal. Dobre sa dajú rozpoznať akácie (majú tŕne), figovníky a mladé palmy (podľa listov), granátové jablká (podľa plodov a kvetov) alebo skočec (ricinus). Pozrite sa na fotky tuniských kvetov.

Vnútrozemie

Prevažnú časť rozlohy Tuniska pokrývajú suché stepi, na juhu púšte.

Stredná a severná časť Tuniska je poľnohospodárska. Sú tu normálne polia, na ktorých sa pestujú olivy, obilie a zelenina. Všetky polia sú suché, ale zdá sa, že jarné dažde a občasná umelá závlaha bráni tomu, aby sa z nich stali púšte.

V dobách rímskej ríše bolo celé Tunisko (vtedy provincia Kartágo) omnoho vlhkejšou oblasťou. Polia v oblasti stredného Tuniska boli obilnicou Ríma.

Dosť častým úkazom sú v Tunisku soľné jazerá, takzvané šoty. Obvykle ich uvidíte iba z taxíka niekde v diaľke, ale niektoré cestovné kancelárie k nim podnikajú aj fakultatívne výlety. Niekde sa v šotoch ťaží soľ. Najväčšie soľné jazero sa menuje Chott El Jerid (Šot Al Džerid). Soľné jazerá vznikajú postupným vysýchaním slanej jazernej vody, takže po povrchu soľných jazier sa dá chodiť.

Vnútrozemské mestá sú špinavé a suché. Aj tak v nich občas možno nájsť zaujímavé záhrady s fikusmi alebo oddychové parky s rôznymi rastlinami, ihličňanmi a kvetinami. Asi najkrajší park som videl v Monastire.

Púšte

V púšťach sa veľa botaniky ani zoológie neužije, i keď aj to je zaujímavé. Na väčšine miest buďto nerastie nič, alebo rôzne trávy, v ktorých sa nevyznám. Zaujímavejšie sú oázy, na ktorých sa nájde aj dosť tŕstia alebo vodných kvetín, ale hlavne palmy a buriny rastúce v ich tieni.

Hory

Na severe Tuniska a na stredozápade je pohorie Atlas, ktoré síce na naše pomery je suché, ale na tuniské pomery veľmi vlhké. Priamo v horách je pekne, ale predsa len to sú suché hory. Na severe a pri pobreží majú hory pohoria Atlas porast hustú a bujnú makchiu západo-stredomorského typu. Vyššie v horách kríky ubúdajú, zostávajú odolné cesmíny, pár dubov a rôzne druhy kručiniek. Na jar možno vysoko v horách nájsť kvitnúce krokusy, ktorých oranžové piestiky sa zbierajú ako šafran.

V západných oblastiach tuniského Atlasu pri hraniach s Alžírskom je vlhkých už len pár oáz. Z hôr tečie niekoľko riečok, ktoré sú do istej miery schopné zavlažiť polia v nížinách, aby sa z nich nestali púšte.

Najvyšší vrchol tuniského Atlasu je Jebal Chaambi (1544 m n.m., teda zhruba ako Sněžka), občas tam aj sneží.

Meteorológia a astronómia

Tunisko je pre svoju južnejšiu polohu dobrým miestom pre sledovanie zatmenia slnka alebo mesiaca. O konkrétnych dátumoch a lokalitách zatmenia sa informujte na hvezdárňach.

Tunisko leží okolo 35. rovnobežky, a tak sa za letných nocí dajú pozorovať južné súhvezdia, ktoré u nás nie sú dobre viditeľné (napríklad Škorpión).

Ako vietor dvíha saharský piesok, objavuje sa občas večer "prašná dúha", ktorá sa myslím odborne nazýva slnečné halo. Po oboch stranách slnka sa asi vo vzdialenosti siedmych stupňov objavia dva svetlejšie body s farbami poskladanými do dúhy. Je to spôsobené difrakciou slnečných lúčov v prašných mrakoch. U nás je niečo podobné v omnoho obmedzenejšej miere možno vidieť len v zime krátko pred príchodom mrazivého počasia, keď sa lúče večerného slnka rozkladajú na ľadových kryštálikoch stredne vysokých mrakov.